Premlčanie je jedným zo základných inštitútov súkromného práva, aj keď jeho úpravu môžeme nájsť aj v oblasti verejného práva.
V praxi sa často stáva, že si ľudia zamieňajú pojmy premlčanie a preklúzia, aj keď ide o rôzne právne inštitúty, ktoré majú odlišné právne následky, hoci pri obidvoch dochádza k následkom uplynutím času.
Premlčanie odborná literatúra definuje ako kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok vyplývajúci z určitého subjektívneho práva možno odvrátiť námietkou premlčania.
To znamená, že následky premlčania nastanú len za predpokladu, že uplynul zákonom vymedzený čas, bez toho, aby veriteľ uplatnil svoje právo na súde.
➡️ Uplynutie premlčacej doby samo o sebe nemá za následok zánik nároku, ale len umožňuje povinnému subjektu uplatniť v súdnom konaní námietku premlčania.
❗ Dôležité: Námietky premlčania sa možno dovolávať len v súdnom konaní.
„Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonávaniu subjektívnych občianskych práv, a jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli ohrození svojím postavením vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdu. V súlade s týmto aspektom inštitút premlčania s požiadavkou právnej istoty bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a im zodpovedajúcich povinností, ktoré sú, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie, po uplynutí dlhšej doby, vždy spojené s určitou spornosťou. Je možné povedať, že povinnému subjektu je poskytnutá námietka premlčania ako účinná možnosť ochrany pred horeuvedenými negatívnymi dopadmi dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv.“
Aká je dĺžka premlčacej doby?
Dĺžka premlčacej doby závisí od konkrétneho práva, ktoré má byť uplatnené. Všeobecná premlčacia doba podľa slovenského Občianskeho zákonníka je tri roky, ak zákon neustanovuje inak. Táto lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť – teda najčastejšie od momentu, keď sa veriteľ dozvedel alebo mohol dozvedieť o porušení svojho práva a o osobe povinnej na plnenie.
V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka platí, že: „Právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“
Niektoré práva však majú špecifickú premlčaciu dobu. Napríklad:
Je dôležité poznamenať, že uplynutie premlčacej doby neznamená zánik samotného práva, ale znamená, že ak dlžník v súdnom konaní uplatní námietku premlčania, veriteľ už nemôže byť v spore úspešný.
Častou chybou veriteľov je odkladanie riešenia sporov, či už z dôvodu snahy o mimosúdne riešenie, obavy z nákladov, alebo jednoducho z nevedomosti o plynutí lehôt. Takéto odkladanie však môže mať nezvratné následky. Právo, ktoré by bolo inak vymáhateľné, sa po uplynutí premlčacej lehoty môže stať nevymožiteľným – a to aj napriek jeho oprávnenosti.
Preto je mimoriadne dôležité:
V našej advokátskej kancelárií Vám pomôžeme s posúdením, či je Vaše právo premlčané a aká je možnosť úspechu v súdnom konaní. Navrhneme Vám efektívny spôsob vymáhania – či už mimosúdnou cestou alebo podaním žaloby.
✅ Zabezpečíme právnu analýzu premlčacej lehoty vo Vašom prípade
✅ Vypracujeme výzvy, žaloby a iné podania
✅ Zastúpime Vás v celom konaní pred súdom
📞 Kontaktujte nás ešte dnes a dohodnite si nezáväznú konzultáciu.
📧 Napíšte na: miklosko@miklosko.eu
📍 Alebo navštívte našu kanceláriu osobne.
Vaše právo si zaslúži ochranu – my sa o to postaráme.
📝 Chcete si uplatniť svoje právo? Vyplňte jednoduchý formulár:
